PIKTO15 ilustrátorská konferencia / PIKTO15 conference for illustrators

V poradí už štvrtá ilustrátorská konferencia PIKTO15, ktorá sa každý rok na jeseň koná v pestrých priestoroch piešťanskej knižnice, si tento krát zobrala na mušku čísla, zmluvy, ceny, účtovníctvo i formy fungovania výtvarníkov. Názov témy hovoril jasne: Výtvarník vs. čisla. I keď to na prvé počutie pre mnohých z našej branže môže znieť odstrašujúco, málokto sa naje z lásky k povolaniu. Práve preto sú čísla, zmluvy a ceny každodennou súčasťou našej práce a málokto sa im dokáže vyhnúť.

 Autorkou vizuálu tohtoročnej konferencie je talentovaná Petra Lukovicsová.

Autorkou vizuálu tohtoročnej konferencie je talentovaná Petra Lukovicsová.

Ja sama som sa na tohtoročné Pikto dlho tešila. Účasť na tejto konferencii je pre mňa už zopár rokov jedným z pracovných highlightov roka. Ilustrátorské povolanie je trochu samotárska záležitosť. Málokto z výtvarníkov sedí v open space priestore s ďalšou stovkou rovnako postihnutých, na ktorých môže kedykoľvek počas dňa písknuť a poradiť sa. Práve preto si existenciu Pikta cením. Je to pre mňa jedinečná príležitosť stretnúť sa so súputníkmi - ilustrátormi a prebrať radosti a strasti života. Okrem toho je obrovskou pridanou hodnotou tohoto eventu schopnosť vždy prilákať zaujímavých speakrov. Nebolo tomu inak ani tentokrát. Dokonca po prvý raz v histórii organizovania konferencie bola jedným so speakrov pani Monika Fauler z rakúskej organizácie designaustria (alebo illustria), ktorej prednáška prebehla v angličtine. Ale ADHD bokom, začnem od začiatku.

 Prvú prednášku viedla právnička Martina Stašíková z LITA.

Prvú prednášku viedla právnička Martina Stašíková z LITA.

Konferencia Pikto sa i tento rok odohrávala v Piešťanoch. Priestory knižnice sú na takéto podujatie ako stvorené, hoci sa organizátori každoročne stretávajú aj s negatívnymi odozvami na toto „detašované pracovisko“. Neviem zhodnotiť, nakoľko je to prekážka, no ja si každý rok rada obujem sedemmíľové čižmy a prídem. Tento rok bolo PIKTO po prvý raz zredukované na jeden deň. Napriek tomu, že som mala obavy, či konferencia nestratí niečo zo svojho čara, treba povedať, že i táto nízkotučná verzia má niečo do seba a pre mnoho ľudí je oveľa jednoduchšie odtrhnúť sa od povinností na jeden deň, ako na celý víkend. V programe svietili tri zaujímavé lákadlá (obed organizátori tento raz vynechali, ale umelec je zvyknutý na všeličo a na ponúknuté pagáče, banány a kávu si nikto nesťažoval).

Prednášku, ktorou sa otvárala konferencia, viedla právnička Martina Stašíková z autorskej organizácie LITA. Nie sme žiadne padavky, takže na nás hneď vybalila ako má vyzerať dobrá autorská a licenčná zmluva. Poviem pravdu – hneď v nedeľu po návrate z konferencie som si vypísala prihlášku na zastupovanie touto organizáciou. Celú hodinu, čo pani Stašíková preklikávala prezentáciu, sme takmer nedýchali. Zásady dobrej zmluvy, o ktorých nám rozprávala, sme určite viacerí neraz porušili. Podpísali sme i to, čo nám bolo proti srsti. Vzdali sme sa svojich práv navždy, bez územného obmedzenia, za málo peňazí, alebo sme udelili súhlas na taký počet výtlačkov, že keď sa v roku 2541 objaví 32. edícia, naše meno už nikomu nič nepovie. Pre mňa je jednoznačným pozitívom z tejto prednášky fakt, že v budúcnosti už sa týmito právnymi bažinami nemusím brodiť sama. Môžem prosto zdvihnúť telefón, zavolať do LITy, povedať „čauko, mám problém“, a tam sa ozve niekto, kto mi bude vedieť poradiť a pomôcť. Linka ilustrátorskej istoty. Hneď po prednáške nasledovala diskusia, do ktorej si Martina Stašíková prizvala na pomoc kolegyňu Luciu Miklasovú. Obom dámam tlieskam, vedeli racionálne zodpovedať aj otázky takého harcovníka, akým je grafický dizajnér a bývalý predseda ASILu Julo Nagy.
 

 Ukážka z prezentácie Moniky Fauler z illustrie. Obrázok mám požičaný z fb stránky Asociácie ilustrátorov.

Ukážka z prezentácie Moniky Fauler z illustrie. Obrázok mám požičaný z fb stránky Asociácie ilustrátorov.

Po tom, ako nás rozpustili na obligátnu kávu a pagáč, konferencia pokračovala prvou zahraničnou prednáškou ever. (českí priatelia iste odpustia, ešte stále sú pre mňa bratmi a nazývať ich zahraničnými speakermi mi moje duševné nastavenie nedovolí) Z rakúskej organizácie illustria nesmelo vplávala na pódium pani Monika Fauler. Témou jej prednášky bola cena ilustrátorskej práce, ako aj cenotvorba. V krátkosti predstavila históriu skupiny designaustria, ktorá je „matkou“ illustrie a vznikla už v roku 1925. Ostáva len dúfať, že sa nám úrovni tejto sofistikovanej organizácie podarí priblížiť rýchlejšie, ako o 90 rokov. Som rada, že PIKTO tento rok prilákalo aj niekoľko študentov (teda skôr študentiek) ilustrácie – totiž mať ja možnosť dozvedieť sa tieto informácie ešte počas školy (na umeleckej škole sa, bohužiaľ, len kreslí, cenotvorbu sme nemali), mnoho vecí by mi to uľahčilo. Znova sme so zatajeným dychom sledovali, ako systematicky majú Rakúšania nastavené cenové odporúčania pre svojich členov. Na všetko mali tabuľky. Ja milujem tabuľky! (moje druhé meno je tabuľka) Nevieš ako nastaviť cenu, keď po tebe vydavateľ chce licenciu bez územného obmedzenia? Klik, prirátaj dvojnásobok ceny práce. Klik. Klik. Klik. Než bys řekl švec! Hoci pri slajde, ktorý uvádzal odporúčanú hodinovú sadzbu u našich susedov (pre zvedavých – 60 Eur) už slza horkosti vyhrkla aj najväčším cynikom, ešte nič nie je stratené. Určite nás všetkých čaká veľa práce a je jasné, že situácia nikdy nebude úplne dokonalá, ale sú možnosti, ako veci zlepšiť a naši milí rakúski susedia sú veľmi ochotní pomôcť. Vielen dank!

 Prednáška Jaroslavy Lukačovičovej o tom, ako sa nestratiť v číslach.

Prednáška Jaroslavy Lukačovičovej o tom, ako sa nestratiť v číslach.

Keďže program tohtoročného PIKTa pozostával z troch prednášok, ako posledná speakerka sa pred nás posadila pani Jaroslava Lukačovičová, jedna z najsympatickejších (a zdá sa, že i najkreatívnejších) účtovníčok, aké som kedy stretla. Aj vďaka predsedovi ASILu Petrovi Gálovi, ktorý jej prezentáciu graficky „ilustroval“, sa ani počas prednášky o daniach, účtovníctve, či právnych formách podnikania nemusel nikto uložiť na spánok. Všetko vysvetlila s ľahkosťou, kreatívne a pútavo. Slobodné povolanie, živnosť, s.r.o., you name it! Na záver pridala zopár „kreatívnych“ nápadov a nedala sa zmiasť ani otázkou Petra Gálu na právnu formu zvanú družstvo (to sme tu už mali... máme, a možno ešte budeme mať). Podobne ako v LITe, je celkom možné, že telefón bude zvoniť i v kancelárii pani Lukačovičovej a do účtovníckeho portfólia jej pribudne zopár bezradných ilustrátorov a grafikov.

 Štatistky dlhodobo vykazujú nadpriemerný výskyt dobre vyzerajúcich ľudí medzi ilustrátormi a grafickými dizajnérmi. Z ľavého rohu: já, Mária Rojko, Martina Rozinajová, Petra Hilbert, Bystrík Vančo, Julo Nagy. V hornom rade Peter Gála :-)

Štatistky dlhodobo vykazujú nadpriemerný výskyt dobre vyzerajúcich ľudí medzi ilustrátormi a grafickými dizajnérmi. Z ľavého rohu: já, Mária Rojko, Martina Rozinajová, Petra Hilbert, Bystrík Vančo, Julo Nagy. V hornom rade Peter Gála :-)

Je pondelok po konferencii a takto skoro je ešte ťažko zhodnotiť, či sa nám podarí zrealizovať všetko, čo sme si s nadšením a možno trochu idealisticky zaumienili nad kofolou po poslednej prednáške. Už teraz sa ale dá jednoznačne konštatovať, že sme z PIKTa odchádzali o niečo múdrejší a s jasnejšou predstavou o tom, ako zlepšiť fungovanie ilustrátorov ako po finančnej, tak po organizačnej stránke. Som vďačná ASILu, Petrovi Gálovi a všetkým, ktorí s organizovaním konferencie pomáhali, že sme opäť mohli vyliezť zo svojich ilustrátorských brlohov a niečo sa dozvedieť, niekoho stretnúť a niekam sa posunúť. Vidíme sa!